Ako sa narodil Alexander
Verzia pre tlač

Svetlana Siarska


Pôrod číslo dva od A po Z

Ako sa narodil Alexander
Zhodou náhod (keby nejaké existovali, však ? :) som sa pred druhým pôrodom stala ešte väčšou expertkou na veci pôrodne, moju veľmi obľúbenú záležitosť, tak sa zrazu celá táto téma stala tak rozložitou, že by som musela byť extra dobrá spisovateľka, aby som to všetko poskladala do dokonalého obrazu. Budete si to musieť urobiť sami. Príjemné čítanie!

1. Ako to všetko prebiehalo tesne pred Alexovým narodením
2. Epi-no story








Ako to všetko prebiehalo tesne pred Alexovým narodením

Ráno (20.9.2004) som vstala s odhodlaním nemyslieť viac na pôrod, vrhla som sa na varenie a dokončievala som jeden fotoalbum na našich stránkach. Pri varení okolo deviatej som začala cítiť "menštruačnú bolesť", snažila som sa to ignorovať, ale už zase som sa viac-menej tešila, že snáď konečne. Po desiatej som vliezla do vane, keď sa všetko vrátilo, zavolala som sestričke, že už to asi ide a tak v ten deň už na CTG neprídem. Braňo sa okolo jednej zastavil na obed a ja som okolo pol druhej prežívala poslednú slabú kontrakciu ... Zase sa všetko zastavilo. Braňo putoval spať do práce a ja som myslela, že sa zbláznim ... nevedela som, čo robiť, ako tráviť čas. V momente som sa ocitla na úplne opačnej strane náladovej húpačky, tentoraz teda poriadne hlboko.

Vliezla som ešte raz do vane, snažila som sa upokojiť a uvoľniť, nakoniec som si asi hodinu pospala. Okolo švrtej zavolal Braňo a pýtal sa, čo nové. To už som nevládala neplakať do telefónu ... Tých začiatkov a koncov bolo už nejako veľa. Povedal, že odchádza domov. Vzápätí telefonovala sestrička, tak sme sa dohodli, že predsa len prídem na CTG. Asi do pol šiestej som ležala na CTG, kde vraj neboli žiadne kontrakcie, aj keď ja som čosi cítila. Dieťaťu sa darilo dobre, od minulého švrtku bolo v správnej polohe na ľavom boku, plodovej vody malo ešte dostatok. Dohodli sme sa, že čakáme ešte do stredy 22.9., potom už len vyvolanie ...

Prešli sme sa mestom a ja som mala zase pocit, že by sa to mohlo znovu rozbehnúť. Okolo siedmej sme boli doma, "menštruačné bolesti" sa začali stupňovať. Trochu zvláštne bolo, že kontrakcie som cítila len v stoji, keď som si sadla na loptu, všetko sa veľmi zmiernilo. Už som nemala najmenšiu chuť niečo mierniť, rozhodla som sa stáť, pokiaľ možno stále. Asi dva razy sme stihli urobiť "svojpomocné vyšetrenie kŕčka", zdalo sa, že to postupuje. Okolo deviatej bolo už dieťa veľmi nízko, kŕčok ešte dosť vzdadu, ale otvorený na cca 3-4cm. Začala som mať pocit, že už viac nechcem čakať, nevedela som si predstaviť cestu v taxíku. Bolesti sa v jednom okamihu veľmi zosilnili. V taxíku som len dúfala, že ďalšia kontrakcia napriek sedeniu príde a celé sa to zase nezastaví ... Trochu sa to síce zmiernilo, ale kontrakcia prišla. Akonáhle som sa však narovnala po vystúpení, zase ma to pekne oprelo o najbližší stĺp oveľa väčšou intenzitou.

Okolo pol desiatej sme boli v pôrodnici, dali mi CTG pás, ja som vstala, s čím PA súhlasila a začali sa zase nekonečné papierovačky. Potom sa mi snažila PA zaviesť infúziu na podanie ATB kvôli streptokoku B, nejako sa jej nedarilo. Trikrát jej praskla žila na chrbáte ľavej ruky. Nakoniec zavolala anesteziologičku, tá nazaváhala a na prvý šup to zapichla do oblasti zapästia (oblasť predlaktia nie je vhodná kvôli nebezpečenstvu prasknutia v priebehu tlačenia). Okolo jedenástej ma vyšetrila vnútorne, bolo to 5cm a ja som bola úplne nadšená, ako rýchlo všetko postupuje (hlavne vzhľadom na rýchlosť prvého pôrodu). O nejaký čas začalo mať CTG problémy s chytaním srdečných oziev dieťaťa, tak ma PA poprosila, aby som si ľahla. Ozvy sa chytili, všetko bolo OK. O chvíľu navrhla, že urobí ďaľšie vnútorné vyšetrenie, čo ma veľmi potešilo. Odtieklo pri tom trochu plodovej vody, ale konštatovanie 5 - 5,5 cm (teda minimálny pokrok) ma úplne položilo. Nevedela som, že od posledného vyšetrenia uplynula iba cca pol hodina ... myslela som si, že minimálne dve. Hlavou mi prebehlo snáď všetko, čo som o prirodzenom pôrode kedy čítala, o tom, že pôrod sa môže v cudzom prostredí zastaviť úplne, ale aj o tom, že kŕčok sa niekedy vie otvoriť veľmi rýchlo. Rozhodla som sa, že musím niečo zmeniť, lebo už nevládzem! Chvíľu som zvažovala aj epidurálnu anestéziu, ale bála som sa, že jej vplyv by mohol byť ešte negatívnejší.

A tak ma nejako napadlo, že prestanem s kontrakciami bojovať, že sa uvoľním a nebudem si ich všímať, nech bolia ako chcú. Zostala som ležať, prekryla som si rukou oči, prestala vydávať akékoľvek zvuky a "zaspávala som" ... Až sa PA prišla manžela spýtať, či som OK.

Asi o pol hodinu (teda cca 24:00) PA skonštatovala otvorenie 8cm - nevycházdala som z údivu! Teraz sa mi to zdalo pre zmenu extra rýchle. Ešte mi povedala, že keď budem cíťiť tlak, mám jej povedať. Čosi som o chvíľu ucítila, ale nezdalo sa mi to, lebo to zase bol časovo len veľmi krátky okamih (cca 15min). Ale povedala som jej ... a ona, že môžem tlačiť. Úplne ma tým vystrašila, zdalo sa mi to nemožné, presne trikrát som sa jej spýtala, či si je úplne istá, že som otvorená (od 5cm uplynulo nanajvýš 45min) ...

Zostala som ležať, naďalej som sa snažila uvolňovať a čakať. PA mi začala olejom masírovať hrázd a pokojne pri tom rozprávala, že mám tlačiť pomaly, mám počkať na ďaľšiu kontrakciu, mám pokojne dýchať, ... Nevedela som o čom hovorí. Veľmi ma to bolelo, cítila som dosť veľké napätie okolo hrádze, ale povedala by som, že bolesť to bola skôr konštatná, žiadne opakujúce sa kontrakcie. Nechápala som slová, že mám tlačiť pomaly, keď ja som vôbec netlačila! Ale zdalo sa, že PA je spokojná, tak mi nezostávalo nič iné, ako veriť, že pôrod postupuje a dieťa sa derie von. Tlak som samozrejme cítila, aj dosť veĺké pokušenie zatlačiť a trochu tým ten tlak uvoľniť ... Aj som to asi 2-3krát urobila, ale to už PA dosť hlasno konštatovala, že mám tlačiť POMALŠIE! Tak som zase všetko uvoľnila a čakala ďalej.

A skutočne som sa o cca 15-20 min dočkala! 0:39 sa narodil náš veľký Alexander (4650g, 55cm, 37cm), hneď mi ho podali do rúk. Bol veľmi klzký, dosť som sa bála, že by mi mohol vypadnúť. O malú chvíľu dorazila aj gynekologička, ktorú PA volala pri 8cm, ale ona nejako zle odhadla čas. Čakali sme na placentu, to ma teda už vôbec nebavilo ... atmosféra bola príjemne uvoľnená, konečne bol čas na vtipkovanie a moje skuvíňanie, ako to bolí a nech je už konečne vonku ! Gynekologička sa zhostila svojej jedinej úlohy a síce konštatovania, že už fakt nemusi viac nič robiť, lebo netreba nič šiť.

Epi-no story

O epi-ne som sa dozvedela od kamarátky. Rodila cca 3 mesiace som predo mnou, v pôrodnici, z ktorej som si ja odnášala z prvého pôrodu nie práve najsvetlejšie spomienky. Ona bola s priebehom pôrodu viac-menej spokojná, pôrodné asistenky sa jej snažili v rámci možnosti vychádzať maximálne v ústrety. Na moje veľké prekvapenie porodila dokonca bez nástrihu len s niekoľkými malými stehmi. Trochu neisto však dodávala, že to mohlo mať na svedomí epi-no ... možno bola len dostatočne elastická.

Hmmm ... našla som všetky dostupné informácie a rozmýšlala, či to skúsiť. Nástrihu som sa obávala ešte viac ako prvýkrát (vtedy PA neváhala a strihla, o nutnosti sa dajú už viesť len maximálne hypotetické úvahy), ale cena nebola zanedbateľná, bolo fakt nad čím premýšlať. Jednoznačné rozhodnutie padlo, keď sa mojej gynekologičke zdalo naše dietko na UTZ "nejaké veľké", teda presnejšie povedané tvrdila, že hlavu má asi o 2 týždne väčšiu ako tabuľkový normál, končatiny malo v medziach normy. Nič zarážajúce ... o manželovej hlave z čias batolivého veku sa dodnes rozprávajú historky, nakoniec hlava sa mu dodnes veľmi "nezmenšila" :-) A teda riskovať poranenia vyššieho stupňa, resp. oveľa väčšie komplikácie, to mi vážne nestálo za to. Samotného cisárskeho rezu sa dodnes bojím ako čert kríža, darmo mi bude niekto spomínať blaho dieťaťa. O vákuových pumpách som už tiež počula svoje, ďalšia kamarátka "s pomocou" tohoto vynálezu porodila v tej istej pôrodnici len o týždeň skôr ako moja "záchrankyňa". O komplikáciach sa radšej rozpisovať nebudem.

Prípravu sme začali masírovaním hrádze, nakoniec tak ako výrobcovia epi-na aj odporúčajú. Často asistoval manžel - podľa mojej mienky vie cudzí prst vyvinúť oveľa intenzívnejší tlak v medziach znesiteľnej bolestivosti. Takmer 4 týždne pred očakávaným termínom pôrodu som to začala kombinovať s používaním epi-na. Ku koncu som už v podsate okrem použivania epi-na len mierne premastňovala pošvový vchod - vhodný olej robí tkanivo elastickejším.

Na tomto mieste by snáď bolo dobre vysvetliť, ako tento zázrak funguje: nie je to nič viac ako umelohmotný balónik, ktorého cieľom je postupne roztiahnúť vnútorné steny vagíny a hrádz natoľko, aby prechod hlavičky dieťaťa pri pôrode nespôsobil väčší problém. Balónik sa zavedie do vagíny a nafúkne zatlačením na balónik na druhom konci. Žena môže s takto zavedeným balónikom chviľu trénovať silu vnútorných svalov obopínajúcch vaginálnu rúru (súčasť svalstva panvového dna), tréning je vhodné ukončiť vytlačením balónika von. Znie to jednoducho, ale keď to náhodou budete naživo testovať prvýkrát, odporúčam pred vytláčaním nafúknuť balónik naozaj len mierne, resp. si to ešte na suchu skontrolovať - kľudne si spočítajte po koľkých zatlačeniach bude mať balónik primeranú veľkosť, radšej nech prvýkrat nepresiahne priemer 4-5 cm.
Ja som samozrejme pumpovala, pumpovala, stále sa mi to zdalo v pohode, potom som frajersky zatlačila, nejako to nešlo, tak som sa do toho poriadne oprela až som "porodila" 7 centimetrový balónik ... Bála som sa pozrieť, či nebude treba skočiť na pohotovosť :-).

Pri používaní treba samozrejme dodržiavať primeranú hygienu - infekcia vnútorných rodidiel by mohla "rozťahovacie plány" dosť prekaziť. Výrobca odporúča balóník po použití očistiť bežným telovým šampónom a obmyť prúdom horúcej vody. Po niekoľkých dňoch sa mi zazdalo, že by sa mohla nejaká tá infekcia vkrádať, tak som nasadila zvýšenú opatrnosť - balónik som pred použitím a po umytí ešte pretrela malou vreckovkou so 70% alkoholom (dajú sa kúpiť v lekárni). Výrobca to odporúča urobiť, pokiaľ nebol balónik používaný dlhšiu dobu.

Zo začiatku som trénovala niekoľkokrát do týždňa, neskôr už denne. Niekoľko dní pred pôrodom som vytlačila priemer 10cm, viac sa ani neodporúča, lebo panvové kosti aj tak neprepustia väčší priemer. Hlava dieťaťa sa musí stlačiť približne na takýto rozmer. No a ako to dopadlo ? Porodila som dosť veľké dieťa - váha: 4650g, dĺžka: 55cm, obvod hlavy: 37cm. Všetko sa zaobišlo bez väčšieho poranenia, ktoré by bolo treba šiť ! Vďaka samozrejme patrí aj pôrodnej asistentke! Tá bola tentokrát úplne super, napomáhala počas vytláčacej fázy masírovaním a spevňovaním hrádze.

Už niekoľko hodín po pôrode som ani nevedela, že som rodila. Cítila som síce relatívne bolestivě sťahovanie maternice (čo je úplne normálne a postihne každého), ale inak žiadnu bolesť. Ani sa mi netočila hlava k odpadnutiu ako prvýkrát, vďaka čomu som mohla mať syna pri sebe celý čas. Proste úplne iný pocit ... asi taký, že sadnúť na bicykel a oddísť z pôrodnice ! :-) Polohovacia posteľ mi zrazu prekážala, otravovalo ma ju polohovať. Keď som ju mala vysoko, visiaca rukoväť mi vrážala do hlavy, ani tú som teda vôbec nepotrebovala! Sieťkované nohavičky, toľko ospevovaná vec v šestonedelí po prvom pôrode, som používala až niekoľko hodín, tuším druhý deň po pôrode som si dala normálne. Vrátane toho, že som mohla používať akékoľvek vložky - nič sa nikde neprilepovalo. Keď som dosť svižným krokom kráčala po chodbe pôrodnice vedľa fyzioterapeutky, tá sa ma celkom prekvapene pýtala, či som napzaj rodila ... no môžem ja za to, že som sa fakt cítila normálne?! Dosť vtipné poznámky sem-tam utrúsil personál pôrodnice pozerajúc na synove rozmery, niečo v zmysle "to bol cisársky, však ?". Domov som odišla na švrtý deň ráno, t.j. cca 80 hodín po pôrode, sama s dieťaťom taxíkom. Obaja sme boli v poriadku, kľudne sa dalo odísť aj skôr, čakali sme len na Guthrieho test (krvný test látkovéj vymeny medzi 72-96 hod po pôrode).

Čo dodať na záver? Snáď len malé uistenie, žiaden strach, epi-no nerozťahuje prislušné partie natrvalo. Všetko po krátkom čase nadobudne svoje pôvodne rozmery! Nie je úplne stopercentnou záchranou, najmä ak nenájdete podporu u pôrodnej asistentky (niektoré si ešte aj v týchto časoch strihnú "len tak"), ale moje skúsenosti rozhodne hovoria, že môže zachrániť veľa!





(C) 2005 siarsky.ch
Všetky práva vyhradené.
Publikovanie len so súhlasom siarsky.ch.