Recepty

Hry

         

  
Luzern - pohľad mužský
Verzia pre tlač

Branislav Siarsky


Jedného teplého (iba v mysli) dňa som sa rozhodol, že je čas, aby naša dcéra Karoline zakúsila, čo je to byť deň bez mamičkinho mliečka a tak...

Richard, Braňo, Slavo v akcii  
Richard, Braňo, Slavo v akcii  
...kde bolo tam bolo, bolo raz jedno deväť mesačné dieťatko, čo sa volalo Karoline a to sa nevedelo zaobísť bez mamičkinho mliečka. A tu si povedal jej otec: "Hhhh, som schopný vydržať s plačúcim dieťaťom celý deň sám samučicky a ukázať Karolínke, že aj bez mliečka to ide?". Odpoveď bola jasná: "Nie som.". A tak čas plynul ďalej.
Až raz, keď sova trikrát zahúkala, a všetky lastovičky boli v teplých krajinách, napadlo nášho priateľa Richarda, vydať sa na cestu do Luzernu, kde je jedno nádherné múzeum plné vlakov, lietadiel, satelitov a kadejakých iných mašiniek, ktoré pískajú, cvrlikajú a mnohé jednoducho nefungujú. Radosť to bola preveliká, ale ešte väčšia nastala, keď sme v predstavách nechali naše ženy doma a rozhodli sa urobiť z výletu čistú "panskú jazdu". Na naše veľké šťastie mal aj náš navigátor Slavo, dušou a telom pilot, čas a tak sa mohla panská jazda začať.
No a aby sme ukázali, že muži nie sú len takí pobehaji, ako si mnohé devy často myslia, nechali sme mamu pekne krásne doma samú a Karoline sme zobrali so sebou. Posádka jednohlasne súhlasila, lebo my muži sme od prírody dobrodruhovia...

Cesta do Luzernu prebehla v absolútnej pohode, Karoline dostala na "žužlanie" kúsok croissantu - niečo ako sladučký rožtek bez plnky. Trošku si poplakala a na naše veľké prekvapenie spokojne zaspala.
Keď sa zobudila, bola už mužská posádka pripravená, na tomto mieste treba dodať, že bez slov a bez rozdeľovania úloh, zaujať miesto pestúna. Kúpili sme lístky do múzea a IMAX kina - to je vlastne len jedno ozrutné plátno a dookola kopec reproduktorov, na ktorom sa premietajú predražené filmy, ktoré vedia vo Vás zanechať veľmi pekné zážitky - a začali sme exkurziu.

Musím povedať, že naši priatelia Richard a Slavo sa držali statočne, niekedy som mal pocit, že ja mám výlet a oni sa starajú o Karolínku - je to pochopiteľné, obdiv žien k mužovi s dieťaťom je neutichajúci a možnosť zahrať sa na chvíľku na otca, bez dalších záväzkov, je veľmi lákavá, preto som im nechal voľné ruky, veď keď (ju = Karoline) chcú nosit, nech (ju) nosia, keď (ho = kočík) chcú tlačiť, nech (ho) tlačia.

Boli sme v lietadle (ja a Slavo) a Richard sa kočíkoval s Karolinkou (spala), boli sme v IMAXe (ja a Richard) a Slavo sa zabával s Karolinkou (príliš hlučná hudba), boli sme v planetáriu (ja a Slavo) a Richard sa staral o Karolinku. Ako vidno, zhrnuté a počiarknuté, moja účasť bola niekedy viac ako symbolická :) ale čo sa nedá zaprieť, keďže náš pestúnsky tím chcel udržať Karolinkine bruško plné, dostávalo naše baby pravidelne mrkvovo-pomarančový džús, vyššie zmienený Croissant, jabĺčko.
Panská jazda by nebola panskou jazdou, keby sme nezanechali nejakým spôsobom niekde vrytú pečať nášho jedinečného výletu a tak sme nakoniec natočili absolútne skvelú magnetofónovú kazetu, kde sme sa na chvíľku zahrali na zbor infantilných vrieskačov, a za podmazu hitom rokov deväťdesiatych vyspevovali, recitovali a iné veci stvárali. Originál je niekde u Richarda a niekedy v domove dôchodcov si budeme pri šachu a pive spomínať aké krásne roky to boli tie začiatky tretieho tisícročia.

Cesta naspäť ubehla bez zranení. Očarujúce bolo, keď mamička Karolinke, po tom ako ju opäť stískala v náručí, hneď ponúkla (po jedenástich hodinách bez prsníka) svoje materské prednosti a tá ich odmietla - no jednoducho bola dobre najedená.

Záver: Kto tvrdí, že plne kojené dieťa v deviatom mesiaci nezvláda prežiť deň bez mamy, sa mýli, otázkou zostáva, kde si človek zaobstará takých skvelých kamarátov ako mám ja.

Braňo, Básel, 27.11.2002




(C) 2005 siarsky.ch
Všetky práva vyhradené.
Publikovanie len so súhlasom siarsky.ch.
  

[Kontakt]
Copyright 2004-2024, siarsky.ch.    Powered by Smartdone.    Posledná aktualizácia 02.01.2011 17:34:59